Funkcie magnézia v ľudskom tele

Funkcie magnézia v ľudskom tele

Magnézium zohráva mnohostrannú úlohu v mnohých telesných funkciách.

Od regulácie svalovej funkcie a podpory nervového prenosu až po ovplyvňovanie produkcie energie a aktivity enzýmov.

 

Obsah

Magnézium a funkcia svalov

Magnézium a funkcia svalov

Magnézium je základom pre svalovú funkciu, najmä pre svalovú kontrakciu a relaxáciu. Pri svalovej kontrakcii sa uvoľňujú ióny vápnika, čo spôsobuje kontrakciu svalových vlákien. Magnézium pomáha uľahčiť tento relaxačný proces tým, že aktívne transportuje ióny vápnika zo svalových buniek a podporuje svalovú relaxáciu.

Dostatočná hladina magnézia je rozhodujúca pre prevenciu svalových kŕčov a kŕčov. Nedostatok magnézia môže narušiť rovnováhu iónov vápnika a horčíka vo svalových bunkách, čo vedie k zvýšenej svalovej dráždivosti a náchylnosti ku kŕčom. Doplnenie príjmu magnézia môže znížiť frekvenciu a intenzitu svalových kŕčov a zlepšiť funkciu svalov.

Magnézium a prenos nervových signálov

Magnézium a prenos nervových signálov

Úloha magnézia v prenose nervových signálov je rozhodujúca pre udržanie kognitívnych funkcií, podporu správnej nervovej signalizácie a podporu neuroprotekcie. Reguláciou aktivity neurotransmiterov a funkcie iónových kanálov zaisťuje magnézium hladkú komunikáciu medzi nervovými bunkami a pomáha chrániť nervové bunky pred poškodením. Dostatočný príjem magnézia podporuje kognitívne funkcie, duševnú pohodu a celkové neurologické zdravie. Zahrnutie potravín bohatých na magnézium do stravy alebo zváženie doplnkového magnézia môže pomôcť udržať správny nervový prenos a prispieť k celkovej pohode.

Magnézium a výroba energie

Magnézium a výroba energie

Magnézium hrá kľúčovú úlohu pri výrobe energie v našich bunkách. Podieľa sa na syntéze ATP, glykolýze, mitochondriálnej funkcii a svalovom energetickom metabolizme. Magnézium, ako nevyhnutný kofaktor pre rôzne enzýmy, efektívne využíva glukózu, tuky a bielkoviny na produkciu ATP a podporu potrieb bunkovej energie. Udržiavanie primeranej hladiny magnézia prostredníctvom vyváženej stravy alebo doplnkov stravy môže podporiť produkciu energie, znížiť riziko únavy a podporiť celkové zdravie a vitalitu.

Magnézium a aktivita enzýmov

Úloha magnézia v enzýmovej aktivite je základom mnohých biochemických procesov v tele. Magnézium ako kofaktor pre enzýmy zapojené do syntézy DNA a RNA, tvorby bielkovín, metabolizmu sacharidov a regulácie neurotransmiterov zabezpečuje efektívne fungovanie životne dôležitých bunkových procesov. Dostatočný príjem magnézia prostredníctvom vyváženej stravy alebo doplnkov podporuje správnu aktivitu enzýmov, čo prispieva k celkovému zdraviu a pohode.

Magnézium a zdravie kostí!

Magnézium a zdravie kostí!

Magnézium je životne dôležitý pre zdravie kostí. Prispieva k mineralizácii, hustote a prestavbe kostí. Zohráva významnú úlohu pri podpore pevnosti a štruktúry kostí počas celého života. Dostatočný príjem magnézia, vyvážená strava a zdravý životný štýl môžu pomôcť podporiť správne zdravie kostí a znížiť riziko porúch súvisiacich s kosťami, ako je osteoporóza a zlomeniny.

Magnézium je životne dôležitý minerál, ktorý je tichým hrdinom v našom tele a podporuje rôzne základné funkcie, ktoré prispievajú k celkovému zdraviu. Od svalovej funkcie a prenosu nervov až po produkciu energie a zdravie kostí, magnézium zohráva mnohostrannú úlohu pri podpore zdravia. Zabezpečenie dostatočného príjmu magnézia prostredníctvom vyváženej stravy a v prípade potreby suplementácia môže využiť jeho výhody a podporiť vaše zdravie. 

Referencie:

  • Rude, R. K. (2012). Magnesium. In A. C. Ross, B. Caballero, R. J. Cousins, K. L. Tucker, & T. R. Ziegler (Eds.), Modern Nutrition in Health and Disease (11th ed., pp. 159-175). Lippincott Williams & Wilkins.
  • Bilbey, D. L., & Prabhakaran, V. M. (1996). Muscle cramps and magnesium deficiency: case reports. Canadian family physician Medecin de famille canadien, 42, 1348–1351.
  • Volpe, S. L. (2015). Magnesium and the Athlete. Current sports medicine reports, 14(4), 279–283.
  • Veronese, N., Berton, L., Carraro, S., Bolzetta, F., De Rui, M., Perissinotto, E., Toffanello, E. D., Bano, G., Pizzato, S., Miotto, F., Coin, A., Manzato, E., & Sergi, G. (2014). Effect of oral magnesium supplementation on physical performance in healthy elderly women involved in a weekly exercise program: a randomised controlled trial. The American journal of clinical nutrition, 100(3), 974–981.
  • Slutsky, I., Abumaria, N., Wu, L. J., Huang, C., Zhang, L., Li, B., Zhao, X., Govindarajan, A., Zhao, M. G., Zhuo, M., Tonegawa, S., & Liu, G. (2010). Enhancement of learning and memory by elevating brain magnesium. Neuron, 65(2), 165–177. 
  • Al Alawi, A. M., Majoni, S. W., & Falhammar, H. (2018). Magnesium and Human Health: Perspectives and Research Directions. International journal of endocrinology, 2018, 9041694.
    Johnson, S. (2001). The multifaceted and widespread pathology of magnesium deficiency. Medical hypotheses, 56(2), 163–170.
  • Panahi, Y., Mojtahedzadeh, M., Najafi, A., Ghaini, M. R., Abdollahi, M., Sharifzadeh, M., Ahmadi, A., Rajaee, S. M., & Sahebkar, A. (2017). The role of magnesium sulfate in the intensive care unit. EXCLI journal, 16, 464–482.
  • Ryan, M. F. (1991). The role of magnesium in clinical biochemistry: an overview. Annals of clinical biochemistry, 28 (Pt 1), 19–26.
  • Pilchova, I., Klacanova, K., Tatarkova, Z., Kaplan, P., & Racay, P. (2017). The Involvement of Mg2+ in Regulation of Cellular and Mitochondrial Functions. Oxidative medicine and cellular longevity, 2017, 6797460.
  • Swaminathan, R. (2003) Magnesium Metabolism and Its Disorders. Clinical Biochemistry Review, 24, 47-66.
  • Volpe, S. L. (2013). Magnesium in disease prevention and overall health. Advances in nutrition (Bethesda, Md.), 4(3), 378S–83S. 
  • Cruz, K. J., de Oliveira, A. R., Pinto, D. P., Morais, J. B., Lima, F.daS., Colli, C., Torres-Leal, F. L., & Marreiro, D.doN. (2014). Influence of magnesium on insulin resistance in obese women. Biological trace element research, 160(3), 305–310.
  • Rude, R. K., Singer, F. R., & Gruber, H. E. (2009). Skeletal and hormonal effects of magnesium deficiency. Journal of the American College of Nutrition, 28(2), 131–141. 
  • Castiglioni, S., Cazzaniga, A., Albisetti, W., & Maier, J. A. (2013). Magnesium and osteoporosis: current state of knowledge and future research directions. Nutrients, 5(8), 3022–3033.
  • Veronese, N., Stubbs, B., Solmi, M., Noale, M., Vaona, A., Demurtas, J., & Maggi, S. (2017). Dietary magnesium intake and fracture risk: data from a large prospective study. The British journal of nutrition, 117(11), 1570–1576.

Zdielaj tento článok: