Stres – sabotér vašej cesty životom

Stres – saboter vašej cesty životom

Náš život je cesta. Má vzostupy aj pády, úspechy aj výzvy, radostné aj pohodové chvíle a samozrejme aj stresujúce obdobie. Všetci do určitej miery zažívame stres, ale premýšľali ste niekedy o jeho hlbšom vplyve na vaše duševné zdravie?

Zistilo sa, že stres má hlboký vzťah k našej psychickej pohode. Tento článok preskúma zložitú súvislosť medzi stresom a duševným zdravím a predstaví, ako môžu rôzne typy stresu utvárať našu emočnú krajinu v priebehu našich životov.

Obsah:

Nemyslíš si, že ťa stres môže ovplyvniť už od ranných fáz života, však?

Spojenie medzi stresom a duševným zdravím začína už v ranom veku. Nepriaznivé zážitky z detstva, ako je zanedbávanie, zneužívanie alebo traumatické udalosti, môžu mať dlhodobé účinky na duševnú pohodu. Výskumníci odhalili, že jedinci, ktorí zažili stres v ranom veku, boli náchylnejší na rozvoj psychiatrických porúch neskôr v živote, vrátane depresie, úzkosti a posttraumatické stresové poruchy (PTSD). Okrem toho zistili, že stres v ranom veku môže zmeniť štruktúru a funkciu mozgu, najmä oblasti zapojené do emočnej regulácie a stresovej reakcie.

Stres v ranných fázach života. Stres v detstve. Stres v mladom veku. PTSD a posttraumatické stresové poruchy

Stres vás sprevádza celú dospelosť.

Keď sa snažíme prejsť od jednej výzvy dospelosti k druhej, rôzne zdroje stresu môžu poškodiť naše duševné zdravie. Stres súvisiaci s prácou, finančné tlaky, problémy vo vzťahoch a ďalšie životné stresory môžu prispievať k rozvoju alebo zhoršeniu stavov duševného zdravia. Existuje významná súvislosť medzi chronickým pracovným stresom a zvýšeným rizikom rozvoja depresívnych a úzkostných porúch. Navyše dlhodobé vystavenie stresovým hormónom, ako je kortizol, môže narušiť jemnú rovnováhu neurotransmiterov v mozgu, čo ďalej ovplyvňuje náladu a kognitívne funkcie.

Stres, dlhotrvajúci spoločník, je po vašom boku aj vo vašich zlatých rokoch.

Aj keď je stres stálou súčasťou nášho života a vývoja, jeho účinky na duševné zdravie môžu byť výraznejšie u starších dospelých. Chronický stres je spájaný s poklesom kognitívnych funkcií a zvýšeným rizikom neurodegeneratívnych porúch, ako je Alzheimerova choroba. Výskumníci zistili, že starší dospelí zažívajúci vysokú úroveň stresu mali vyššie riziko rozvoja demencie v porovnaní s tými, ktorí mali nižšiu úroveň stresu. Mechanizmy, ktoré sú základom tohto spojenia, zahŕňajú zápal, oxidačný stres a škodlivý vplyv stresových hormónov na mozgové štruktúry zapojené do pamäte a kognície.

Urobte krok späť a uvoľnite sa. Nie všetko je ponuré a stresujúce!

Stres a starnutie.

Zložitý vzťah medzi stresom a duševným zdravím sa tiahne naprieč rôznymi etapami života. Od raných skúseností z detstva až po výzvy, ktorým čelíme v dospelosti, a vplyv stresu na starnutie, je jasné, že stres môže významne ovplyvniť našu duševnú pohodu. Uvedomiť si, že stres je normálnou súčasťou života, je zásadný, ale jeho chronická a zdrvujúca prítomnosť môže mať hlboké následky. 

Pochopenie súvislosti medzi stresom a duševným zdravím nám umožňuje proaktívne zvládať stres a podporovať emocionálnu pohodu. Zapojenie sa do praktík znižujúcich stres, ako je cvičenie, meditácia všímavosti a hľadanie sociálnej podpory, môže pomôcť zmierniť negatívny vplyv stresu na duševné zdravie. Nedostatok horčíka môže tiež zvýšiť náchylnosť tela na stres. Suplementácia horčíka môže pomôcť kompenzovať nedostatok horčíka. Navyše psychoterapia a techniky zvládania stresu, ako je kognitívno-behaviorálna terapia (CBT), môžu účinne znížiť symptómy súvisiace so stresom a zlepšiť duševnú pohodu.

Pamätajte, že máte silu prevziať kontrolu nad stresom a starať sa o svoje duševné zdravie. Vydajte sa na cestu porozumenia, zvládania a prekonávania stresu a pripravte si cestu k zdravšiemu a šťastnejšiemu životu.

Referencie:

  • McLaughlin, K. A., Green, J. G., Gruber, M. J., Sampson, N. A., Berglund, P. A., Zaslavsky, A. M., & Kessler, R. C. (2010). Childhood adversities and adult psychiatric disorders in the National Comorbidity Survey Replication I: Associations with first onset of DSM-IV disorders. Archives of General Psychiatry, 67(2), 113-123. 
  • Cohen, S., Janicki-Deverts, D., & Miller, G. E. (2007). Psychological stress and disease. JAMA, 298(14), 1685-1687. 
  • Johansson, L., Guo, X., Waern, M., Östling, S., Gustafson, D., Bengtsson, C., & Skoog, I. (2010). Midlife psychological stress and risk of dementia: a 35-year longitudinal population study. Brain, 133(8), 2217-2224.

Zdielaj tento článok: